Michal? 

Ahoj, som Michal. Bolo náročné vo veku, kedy človeka ešte nič nemá bolieť zistiť, že ho bolí. Pocit, že môžem v 20 rokoch sedieť na stoličke 12 hodín denne po dobu 5 rokov a budem stále fit sa pomaly vytrácal. Bohužiaľ, bohudík. Cítil som sa starší. O dosť starší. Bolel ma chrbát, mal som prepadnutý hrudník, bol som nahnevaný na svet a podráždený, keď som nezjedol večernú sladkosť. Po nej ešte viac :-). Kolobeh práce a sľubov, že už zajtra začnem cvičiť, niečo konečne so sebou robiť. Chcem sa zo seba tešiť, z môjho tela, pohybu, chcem viac životnej energie. Už už...len ešte potrebujem náradie, tréningové plány, jedálničky...všetko, všetko len aby som to mohol ešte o deň posunúť. Koľko mám ešte času na zmenu? Dosť?

Tak. To som bol ja milý človeče. Čakateľ na tú správnu chvíľu. Keď prišla, vydržala mi 3 dni a zasa som do toho spadol. Lenivec?!

Určite? 

Veď som sa narodil ako človek. Tvor prirodzene aktívny, zvedavý a živý. 

Nešlo to. Má sa mi narodiť syn, chcem aby ma videl stále nespokojného? Aby som bol v 27 rokoch mrzutý, neforemný, pasívny?  Dosť. Vedel som si spomenúť na obdobie, kedy som sa na svoje telo vedel spoľahnúť a z pohybu sa tešil. Síce to bolo krátke obdobie, ale krásne. Ja som predsa nebýval vždy taký pasívny. 

A tak skúšam, padám, hnevám sa na seba a znova. Stále z toho vypadávam a uprednostňujem krátkodobý komfort pred zdravím a radosťou. Až keď rezignujem to prichádza! Tvorím systém najjednoduchšieho cvičenia aké len existuje, pretože iné nezvládam :-)) . Prvý deň, druhý, tretí, štvrtý...ÁNO!!! Funguje TO! A hlavne ma to baví! Konečne pokračujem a začínam zo seba mať radosť. Cítim sa lepšie, cítim viac energie, vyzerám lepšie, stojím prirodzene vystretý, viac sa usmievam. To vážne stačilo tak málo? Prečo som si myslel, že sa musím zničiť? Odmakať si to a znechutiť? Už viem, že to tak nemusí byť. 

Ten pocit, keď sa môžem spoľahnúť na svoje telo je úžasný. Keď mám chuť robiť stojky, keď chcem vybehnúť schody, keď si užívam vyhadzovanie syna do výšky :-). Aktívny život je krajší, plnší, má živšie farby. Rozhodol som sa ho žiť a ukázať, že zo seba môžeme mať radosť hneď ♥ Aj keď si myslím, že už som beznádejný prípad, ktorému sa proste nechce. Chce, ja to viem, pretože ten malý veľký športovec je v každom z nás. U niekoho to zabrdzilo prostredie, u niekoho strava, u niekoho stres, u niekoho zlé skúsenosti z minulosti...ale to aktívne vnútro je v nás. A kým toto dokážeme čítať, dokážeme mať radosť z pohybu, to viem! ♥

Dnes som Michal Ochránek, otec dvoch úžasných synov, stále zamestnanec sediaci na stoličke, ale aktívny, nadšený pre pohyb :-). Inšpirujem ostatných k pohybu a radosti z neho ♥

Vždy je možnosť výberu. Rovnaký človek, iné telo a iná myseľ. ♥